Rok na strednej škole v Kanade 1. časť

Autor: Marcel Svoboda | 18.1.2014 o 13:22 | (upravené 20.1.2014 o 16:53) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  952x

Jedného pekného dňa som dostal ponuku študovať na súkromnej strednej škole v Kanade.  V tej dobe som študoval na športovom gymnáziu v Trenčíne. Bol som druhák a hrával som hokej. Bola to ponuka ročného štipendia s tým, že škola má kvalitný hokejový program.

Kvalita vzdelávania súkromných stredných škôl v Kanade je odlišná od tých verejných. Pochopil som, keď som do školy prišiel. Nešlo len o samotné vzdelanie, ale  o celkovú starostlivosť o žiaka v škole i mimo nej. Ročné školné bolo veľmi vysoké (zhruba 40000 CAD ročne). Ja som dostal hokejové štipendium v plnej výške ročného školného. Škola sa podobala tým, ktoré poznáme z US filmov o Univerzitách. Išlo o Campus, kde v domoch bývali učitelia, bol tam doktor, ihriská, internáty, zimný štadión, telocvična, plaváreň, posilňovňa, jedáleň, knižnica, jednoducho všetko, čo študent potrebuje. Jazykovej bariéry som sa veľmi nebál, keďže som v minulosti strávil jeden rok na základnej škole v Anglicku. Základy som teda mal, no prvé dni som sa musel oťukať.

Izby na internáte boli po dvoch, ja som vyfasoval úžasného spolubývajúceho zo Severnej Karolíny, volal sa Tristan. Bol tiež hokejista. Bol to taký menší týpek, ale dobre stavaný, dosť nabúchaný a veľmi mi pripomínal Vin Diesela. Náš prvý kontakt bol dosť vtipný, lebo on strašne brblal, hovoril akoby sa mu ani nechcelo a ja som s tým mal zo začiatku problém a keď som mu povedal „I am from Slovakia", tak nechápal, čo sa deje.  Tristan bol na škole jeden z tých obľúbených a neskôr som pochopil, že lepšieho spolubývajúceho som ani dostať nemohol. Hokejisti na tejto škole boli niečo podobné, ako to čo vidíme v US seriáloch o stredoškolských amerických futbalistoch. Nebol to až taký extrém, ale boli veľmi uznávaní a poznal ich každý.

Po krkolomných zoznamovačkách sme sa dohodli, kto kde bude spať. V izbe sme mali jednu poschodovú posteľ, tak sme sa dohodli, že jeden polrok spím dole ja a potom sa meníme. Už od príchodu som sa nevedel dočkať, kedy pôjdeme na ľad. Zimák sme mali asi 200m od internátu. Bol iný, než na aké som bol zvyknutý u nás. Vyzeral ako väčšia šopa, niečo ako v BB, no offense. V Kanade je zimný štadión v každej dedine, aj preto sú hokejová veľmoc. Ľadová plocha bola o dosť užšia ako u nás, čo mi spočiatku robilo dosť problémy, hral sa úplne iný štýl hokeja, veľmi fyzický, minimum kombinácie. Doma som nebol nejaká hviezda, ale bol som celkom rýchly a mal som dobrú techniku. Fyzická hra mi doma nevadila, ale v Kanade to bolo o niečom inom. Neustále zrážanie, málo priestoru, škaredý hokej. Nevedel som sa do toho dostať. Pamätám si však hneď prvý zápas, prehrali sme síce 1:4, ale strelil som jediný gól nášho mužstva, keď som si spravil obrancu 1 na 1 a strelou zápästím po ľade k vzdialenejšej tyčke som brankárovi nedal šancu. Bol som rád, že aj keď sme prehrali, strelil som prvý gól mužstva v sezóne. Zápas sme hrali vonku a keď sme sa vrátili naspäť do školy, všetci to už vedeli a bola zo mňa rázom hviezda. Pokračovanie nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?