Rok na strednej škole v Kanade 2. časť

Autor: Marcel Svoboda | 23.1.2014 o 21:34 | (upravené 23.1.2014 o 21:54) Karma článku: 7,58 | Prečítané:  1410x

V tejto časti by som chcel trochu popísať systém súkromných stredných škôl v Kanade. V prvom rade som si musel vybrať predmety, ktoré chcem študovať. Už na strednej škole si študenti môžu vybrať, akým smerom sa chcú uberať. Predmety, ktoré som si vybral boli matematika, angličtina, francúzština, informatika a dejepis. Každý predmet som absolvoval s inými spolužiakmi a v inej triede. Rozvrh som dostal podľa toho, aké predmety som si vybral, mal som aj voľné hodiny, čo sa mi páčilo. Mohol som si ísť počas dňa zdriemnuť na izbu.

Každý študent mal prideleného takzvaného advisora, čo je akýsi poradca alebo vychovávateľ. Môj advisor bola asi 45 ročná černoška, moja učiteľka angličtiny. Prvý týždeň školy pozvala svojich zverencov k sebe domov, aby sme sa zoznámili. Systém bol nastavený tak, že mala na starosti študentov z rôznych ročníkov. V mojej skupine boli teda študenti mladší a aj starší odo mňa. Advisorka bývala v peknom domčeku priamo v areáli školy, kde nás prvý týždeň pozvala na zoznamovaciu večeru. Raz za týždeň po škole sme mali niečo na spôsob triednej hodiny, kde sa s nami rozprávala o štúdiu a snažila sa nám pomôcť, ak mal niekto akýkoľvek problém. Prístup učiteľa a žiaka bol o niečom inom, než na aký som bol zvyknutý zo slovenských škôl.

Keďže išlo o súkromnú školu, museli sme chodiť v školských uniformách. Chalani v bledomodrej košeli, tmavomodrej kravate, šedých nohaviciach a tmavomodrom saku s logom školy. Dievčatá šedá sukňa, šedé podkolienky, biela blúzka a tmavomodrá kravata. K tomu samozrejme čierne topánky. Keď sme išli na hokejový zápas, mali sme špeciálne červené kravaty a k tomu biele košele. V tej dobe som to neznášal, keďže som bol puberťák a chcel som nosiť veci, ktoré sa mi páčia. Dnes sa však na to pozerám inak a myslím, že nosenie uniforiem na školách má svoju logiku. Raz za čas sme na škole mali tzv. „free dress day", kedy sme si mohli obliecť hocičo. Vždy som sa na tento deň tešil, bolo to asi tak raz mesačne. Experti boli vždy Nemci, ktorí sa vedeli úžasne doobliekať. Raz sa dohodli a prišli vśetci do školy v pyžamách a v slnečných okuliaroch aj keď vonku bolo asi -15.

Každý pondelok ráno sa v škole konalo „Assembly". Celá škola sa zhromaždila v konferenčnej miestnosti, na stoličke už každého čakal text piesne, ktorá sa spievala na úvod. Väčšinou sa spievala „Amazing Grace". Učiteľka hudobnej výchovy hrala na klavír a celá škola spievala. Po tomto krásnom úvode predniesol riaditeľ zopár teplých slov na štýl amerického prezidenta. Assembly som vždy bral ako trápne divadielko a dodnes neviem načo je to dobré, ale budiž. Pokračovanie nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?